Tie večerné návraty z divadla som mával rád. Preberali sme predstavenie, dali sme si pohárik a potom… Aj teraz bolo všetko tak ako už niekoľkokrát. “Ideš ku mne na kávu?”, opýtala sa pri bráne. Bol to taký rituál. Pritakal som a snažil som sa vzbudiť spomienku na tú neznámu, ktorá sedela v rade pred nami. Jej postava doslova pretekala z čiernych čipkových šiat. Veľké prsia akoby čakali na okamih, až ich niekto vyslobodí z veľkého zajatia. Žiarivo biela pleť, husté vlasy. Taký rubensovský typ, povedala by ironicky Elena.
Bola jej pravým opakom. Vysoká, štíhla. Kdekto mi ju závidel. Usadil som sa v kresle ako obyčajne. Elena zapálila sviečku, naliala nám víno a zaujala svoju obľúbenú pózu – nohu cez nohu a jednu ruku za hlavu. Niekoľkokrát som sa jej dotkol, ale vždy ma zarazila: “Počkaj predsa, všetko má svoj čas. Začínaš strácať úroveň!” Zdvihla sa a išla otvoriť okno. Pozoroval som jej siluetu oproti nočnej oblohe: bola naozaj krásna, takmer dokonalá. Vstal som, pritlačil som sa k nej zozadu a zovrel som jej decentné prsia. Prudko ma odsotila. “Nebuď taký nedočkavý. Už by si predsa mohol vedieť, že také prejavy nemám rada!” “Prepáč”, zamrmlal som a sadol som si naspäť do kresla. Potichu som dopíjal víno.
“Nepôjdeme si ľahnúť?”, opýtala sa Elena. “A dáš si tú čiernu čipkovú košieľku?” “Pravdu povediac, pripadá mi vulgárna. Ale keď na tom trváš…” Vkĺzla pod prikrývku nacvičeným pohybom, aby som ju mohol pohodlne objať. Ľahol som si k nej a začal som ju hladkať, takmer automaticky. Vzrušenie nie a nie sa dostaviť. Tá čarovná chvíľa pri okne bola nenávratne preč. Znovu sa mi vybalila spomienka na ženu z hľadiska. Prečo stále myslím na tú tučnú ženu, pomyslel som si nahnevane.
Elena je predsa taká krásna, múdra, mám ju rád… Keby len tušila, na čo teraz myslím. Nikdy by mi to neodpustila. Ale v tej neznámej žene bolo niečo živočíšne. Niečo, čo mi na Elene vždy chýbalo. Ešte chvíľu som sa snažil, ale za nič to nestálo a Elena čoskoro vycítila, že myslím na niečo iné. Odsunula ma a posadila sa na posteľ. “Ty niekoho máš!” “Nie”, koktal som, “ja len…” “Prosím ťa, aspoň sa nepretvaruj. Vieš, že to neznášam!” Vyskočila, sadla si k stolu a roztrasenými pohybmi si zapálila cigaretu. Zdvihol som sa tiež a snažil som sa ju ukľudniť, ale akoby som ešte prilieval olej do ohňa.
Pripadal som si ako odsúdenec na lavici obžalovaných. Čokoľvek poviete, môže byť použité proti vám. Elena nebola nadarmo právnička. Vzdal som to. Potichu som sa obliekol a išiel som domov. Na druhý deň som behal od rána po podniku, nemohol som vydržať v kancelárii. Zašiel som aj do zastrčenej malej dielničky, kde roky kraľovala jedna moja známa. Tykali sme si, i keď sme sa stretávali ledva párkrát za rok. V dielničke bolo teplo, voňala tam „strojarina“ a miestna vládkyňa mala na sebe špinavý plášť, na ktorom boli odstrihnuté rukávy od pliec.
Skláňala sa pod lampičkou a zostavovala ozubené kolieska. “Teda, že aj prídeš pozrieť”, povedala bez toho, že by zdvihla hlavu. Stál som za jej chrbtom a sledoval som, ako presnými pohybmi pracuje s pinzetou. Niekde som čítal, že ľudia s krátkymi tučnými prstami bývajú najobratnejší. Bola celá ako jej prsty. Obnažené plecia mala ako valčeky, pripomínala kyprú „sedlaňu“ zo starých obrázkov. Pristúpil som až tesne za jej stoličku a opatrne som sa dotkol jej ramien. Nevšímala si ma, aby nemusela prerušiť prácu, ale po chvíli zaklonila hlavu a zašteklila ma vlasmi pod bradou. Voňali žensky, stokrát rafinovanejšie ako najdrahší parfum.
Zašiel som jej rukami do širokých otvorov odstrihnutých rukávov plášťa a zovrel som ju. Dlane som mal plné ťažkých a pohojdávajúcich sa pŕs. Pritlačila sa ku mne chrbtom, chvíľu sa nechala láskať, ale potom vyskočila zo stoličky, dobehla ku dverám a rýchlo zamkla. Chytila ma za ruku s výrazom, ktorý nepripúšťal odpor, a zatiahla ma do kúta kde mala uložené čisté biele handry zviazané drôtom do veľkých kociek. Zvalil som ju na ne a zovrel som ju v náručí, až strácala dych.
Rýchlo som rozopínal gombíky jej plášťa, nemala pod ním takmer nič, len vzrušujúce nohavičky cez široké boky. Miesil som tie veľké prsia, vychutnával plnosť jej pier a bránil sa túžbe zahryznúť sa jej do krku ako upír. Na chvíľu som povolil svoje zovretie. Takáto žena nemôže nikdy vyhrať žiadnu miss, napadlo ma mimochodom. Ale prečo, do čerta prečo, kto prišiel na šablónu, podľa ktorej sa na pódiách či v časopisoch objavuje množstvo dievčat skoro úplne rovnakých?
Nech mi nikto nehovorí, že je málo tých, čo by radi videli aj niečo iné. A koľko krásavíc má možno zbytočný komplex… Guma nohavičiek ma škrtila na zápästí, keď som sa dotýkal vlhkosti medzi silnými stehnami. Stiahol som ich, odhodil a ponoril som tvár do tmavého chumáča. Zdvihla nohy hore a pritlačila si kolená takmer až k brade, ponúkala sa mi naplno bez zábran, z čistej radosti zo života. Vlhká brána sa chvela pod mojimi perami a jazykom. Vytrhol som sa zo zovretia a vnikol som do jej jaskynky ako šialený. Zmietal som sa od rozkoše a vzrušene som sledoval jej zatvorené oči a stonajúce ústa. Hádzala hlavou zo strany na stranu, vlasy jej lietali okolo tváre. Potom sa prudko vystrela, vykĺzla zo mňa a prudko sa prevrátila na brucho. Kľakla si na všetky štyri a ponorila hlavu do bielych handier.
Jej veľký, ale pevný zadok sa týčil hore a prepadal sa dvoma divokými krivkami do pomerne útleho pása. Stlačil som ju v tých miestach pevne rukami a znova som do nej vnikol. Išla mi v ústrety, narážala svojím zadkom do brucha, prerývane vykrikovala. Ocitli sme sa na okraji nášho improvizovaného lôžka a skoro sme už padali na podlahu plnú olejových škvŕn, ale zabránila tomu. S neuveriteľnou rýchlosťou si ľahla znova na chrbát a strhla ma na seba. “Ešte chvíľu, prosím ťa”, povedala a aj napriek svojej váhe urobila most. Dopadla späť a snažila sa zabrániť, aby som z nej v poslednom okamihu unikol. Len ťažko sa mi to podarilo načas. Zalial som jej brucho horúcou vlnou, zatiaľ čo ona ešte niekoľkokrát vykríkla, stále slabšie. Potom zostala ležať bez pohnutia a jej tvár uvoľnením neobyčajne skrásnela.
Pozerala sa na strop a nahlas vzdychala. Šťastná a bez problémov. Keď som odchádzal, chcel som sa pokúsiť o nejakú prihlúplu vetu, ale zakryla mi ústa svojou dlaňou a nežne ma vysotila z dverí. “Ticho, všetko sme si povedali. Ahoj.” Vonku som si spomenul, že som mal poobede v úmysle kúpiť na udobrenie lístky na koncert. Najradšej by som v tej chvíli zastavil čas.
Máte radi erotickú bielizeň , erotické prádielko? Odporúčame tú najkrajšiu Erotická bielizeň